Ako zlepšiť naše vzťahy.

Pre nás všetkých sú pekné vzťahy veľmi dôležité pre pocit spokojnosti a naplnenosti v živote.  Najzákladnejši je vzťah k sebe samému,od toho sa odvíjajú všetky naše ďalšie vzťahy. Aký sme si o sebe vytvorili obraz v detstve na základe reakcií nášho najbližšieho okolia, rodičov, výchovy, prvých životných skúseností? Podporovali nás, povzbudzovali alebo kritizovali a dávali nám pocítiť, že nie sme dosť dobrí? Tento obraz vypovedá o našom vzťahu k sebe. Pochopením týchto mechanizmov máme možnosť začať sa na sebe pozerať inými očami, láskavými, ktorými by sme chceli byť videní očami druhých. Potom sa dokážeme prijať nedokonalí, vieme prijať svoje slabé stránky, vieme o svojom vnútornom láskavom zdroji, o ktorý sa môžeme vždy v ťažkých chvíľach oprieť. Ak tento zdroj v sebe nemáme , sme stále závislí na tom, kto si čo o nás myslí a to formuje náš život a naše vzťahy.

Vytváram vzťahy závislé alebo založené na slobode?

Väčšina ľudí túži po peknom vzťahu s partnerom, ktorého možno práve kvôli postoju k sebe nemáme. Alebo sme vo vzťahu, kde nám partner po fáze zamilovanosti čoraz viac zrkadlí to, čo na sebe nechceme vidieť. Alebo nám partner ukazuje, či máme správne nastavené hranice a pomáha nám uvedomiť si, čo vlastne chceme a čo nás robí šťastnými. Často sú partnerské vzťahy odrazom našich vzťahov s rodičmi a súvisia teda úzko s našim detstvom.
Ak sme si tohto vsetkého vedomí, môžme sa slobodne rozhodnúť, či vo vzťahu zotrvať, budovať ho a spoločne rásť. Vvytvárať čoraz hlbšie spojenie tým, že sa druhému človeku viac otvoríme, pretože sme pochopili, že ide o naše vlastné bolesti, ktoré nám ten druhý iba vyniesol na povrch. Alebo sa môžme rozhodnúť ukončiť vedome vzťahy, ktoré sú za hranicami našej sebaúcty a ktoré nevytvárajú žiadne svetlo ani nemajú potenciál krásu vytvárať.

Vytváram vzťahy zo strachu, aby som nebol sám?
Alebo vytváram vzťahy z lásky, ktorej mám nazvyš?

Vzťahy s vlastnými deťmi su tiež často výzvou, opätovným prechádzaním vlastným detstvom a modelom rodiny, v ktorej sme vyrastali. Buď tento model kopírujeme alebo ho odmietame a snažíme sa o úplne inú cestu. Alebo si uvedomíme, z čoho naše postoje a reakcie pri výchove vychádzajú a rozhodneme sa jednať vedome a neuletieť k žiadnemu výchovnému extrému. Pomôže nám pri tom pozrieť sa na vlastné zranené vnútorné dieťa, prijať ho a ubezpečiť, že stojíme pri ňom a môže sa na nás spoľahnúť. Prijať minulosť, odpustiť a tým sa oslobodiť z opakujúcich sa rodových rolí.

Tieto všetky vzťahové vzorce môžme odhaliť a ich pochopením pomaly zmeniť svoje reakcie a postoje. Prestávame tým vyvolávať u druhych reakciu útok alebo útek, pretože sa nebudú citiť naším novým nastavením v ohrození a takto budovať vzťahy na dôvere a prehlbovaní. Všetko to súvisí so schopnosťou od-pustiť všetko sebe aj ostatným, s naším prijatím toho, kým sme, ako sme sa takými stali, od-pustiť všetky krivdy, ktoré v sebe nosíme a hlavne…. ZAMERAŤ SA NA NAŠU CESTU VPRED.