Okružná cesta po Sicílii.

Z Noto, ktoré je asi 10 km od mora, sme si spravili výlet na jednu z pláží, ktoré nám odporučila domáca, na pláž La Pizzuta. Od auta 10 minútová prechádzka na krásnu piesočnatú pláž s pozvoľným vstupom do mora a 28 stupňovou vodou.

Ďalší deň sme sa vybrali na pláž v Národnom parku Vendicari s názvom Calamosche. Trochu náročná cesta od parkoviska v 40 stupňových teplotách trvala asi 20 minút po priamom slnku a úsekoch s páliacom pieskom. Ale pozrite, aká nádhera nás čakala. Priezračné tyrkysové more s krásnou menšou plážou. Voda trošku chladnejšia, 26 stupňov, ale príjemne osviežila.

Náš ďalší poznávací výlet smeroval do mesta Syrakúzy, známeho starobylého mesta a dominanty tejto oblasti. Jeho historické centrum sa nachádza na ostrove Ortigia. Ľudia, ktorí milujú históriu a architektúru sa tu obdivovaním krás môžu zdržať celé hodiny. Zažili sme tu príjemnú večernú atmosféru s výhľadom na dymiacu Etnu,  neuveriteľný spev vtákov ako v pralese na obrovských lianovitých fikusovníkoch, príjemné posedenie vo vegánskej reštaurácii Moon s typickým sicílskym jedlom aranchini (vyprážané ryžové guľky plnené rôznymi dobrotami), pri raw špagetách s bazalkovým pestom a pri hudbe na námestí s katedrálou.

Naša ďalšia výprava okolo ostrova smerovala na západ, po južnom pobreží. Rozhodli sme sa pre cestu mimo diaľnice, aby sme videli tamojšiu typickú krajinu. Všade sady olivovníkov, citrónovníkov a farmy s rozsiahlymi fóliovníkmi. Tiež obrovské mosty spájajúce jednotlivé doliny. Množstvo starobylých mestečiek, ktoré pamätajú dávnu históriu ostrova. Naciťujeme počas trojhodinovej cesty krajinu. Jediné, čo nám bráni v jej vychutnávaní  je šialený sposob jazdy domácich. Mimo mesta sa to ešte ako tak dá, v mestách mám ustavične stiahnutý žalúdok. Dopravné značky sú tu iba na okrasu, nikto ich nedodržiava, smerovky sa nedávajú, motocyklisti majú prednosť pred všetkými, z bočných ulíc vletia priamo na hlavnú cestu, akoby mali sedem životov. Konečne sme pochopili, prečo tu šoféri stále trúbia. Trúbenie znamená pozor idem, nespomalím, nevchádzaj mi do cesty.  Je tu veľa veterných mlynov. Videli sme aj dosť požiarov na kopcoch, dokonca horí aj tráva popri ceste, ale zdá sa, že si ich tu nikto nevšíma, nevideli sme žiadnych požiarnikov.

Ubytujeme sa pri Agrigento, meste nad údolím starovekých gréckych chrámov, ktoré sa pod ním týčia.  Vyzerá to naozaj fotogenicky, ale teploty sú tak vysoké, že sa uspokojíme s diaľkovými výhľadmi. Je to zaujímavý kontrast s modernými panelákmi v meste.

Zostávame tu ďalšie dni a ideme navštíviť známe Turecké schody, kde zažijeme aj krásny západ slnka.

Ďalší deň chceme stráviť iba na pláži a oddychovať. Domáci nám odporučili pláž Le Pergole, o ktorej som sa nikde nedočítala, preto som bola trochu skeptická, aké to tam bude, keďže som mala v pláne navštíviť pláže v blízkom národnom parku, ale neľutujem. Bola to jedna z najlepších a jednoznačne pláž s najteplejšou vodou, ktorú sme na ostrove zažili. Voda mala 32 stupňov, na pláži zopár ľudí a krásne výhľady. Určite ju navštívte. Strávili sme tu celý deň a cítili sme sa ako vo wellnesse.

Výlet si spravíme na ďalšiu krásnu pláž. Pôvodne to mala byť La Solette v ďalšom národnom parku, ktorá je ale ťažko dostupná a v tomto teple sa nechceme úplne zničiť. Ideme preto na kúsok od nej vzdialenú Casello, ktorá je dostupnejšia do 10 minút peši bez skál a nutnosti pevnej obuvi. Opäť neľutujeme. Zopár ľudí, poobede sme tu sami na kilometrovej pláži. Sú tu mierne vlny, voda čistá, neskôr poobede ale priplávali riasy. Je dnes ale veľmi horúco, takže tu do večera aj tak nevydržíme. Zážitok to bol pre mňa ale silný, byť takto sami na obrovskej piesočnej pláži.

Cesta pokračuje do Marsaly, je to známe vinárske mesto na západnom pobreží. Cestou sa krajina mení na vinice a ťažbu morskej soli na pobreží. Marsala je veľmi pekné pokojné mesto plné stromov, s čím sme sa inde nestretli. Krásna záhrada s obrovskými fikusovníkmi, príjemné posedenie v meste v bistre so skvelým jedlom a domácimi Sicílčanmi, oslavujúcimi siestu pri vínku a speve. Pokračujeme do záhrady s osviežujúcou fontánou a príjemným schladením pri kávičke a miesnej špecialite ľadovej drti s citrónmi. Ochutnáme aj marsalské canollo a miestnu špecialitu – chladené mandľové mlieko s cukrom.

Naša cesta smeruje do Trapani, ďalšieho mesta na západnom pobreží. Príjemné mestečko s dlhou kolonádou popri pobreží vyúsťuje k veži v prístave s nádherným večerným západom slnka. Nad mestom sa týči hora Erice, na ktorú sa môžete vyviezť aj  lanovkou. Prezrieme si mesto, dáme si dezert s pistáciovým krémom a ricottou a posedíme na balkóne pri vínku. More je pár metrov od nás. Ľudia prichádzajú autami, vyložia si skladacie stoličky na kolonádu, robia si tu piknik a rozprávajú sa do noci.

Ďalší deň ideme na jednu vychýrenú piesočnatú pláž do prírodnej rezervácie na severnom cípe Sicílie, do San Vito Lo Capo. Krásna tyrkysová voda, no priveľa ľudí na nás, zvykli sme si chodiť na prázdnejšie miesta. Pri brehu sa zhromažďujú riasy, a keďže sme v národnom parku, nesmie sa s nimi nič robiť. Nevadí, nájdeme tu isté zákutie, kde sa síce nemôže oficiálne kúpať, ale miestni sa tu kúpu. Skrátka úplný raj ako v Karibiku. Cestou si vychutnávame takéto hory s obláčikmi.

Ďalej máme v pláne navštíviť starobylé mestečko Erice. Je to mestečko nad Trapani, na vysokom kopci, kde teplota klesla na príjemných 24 stupňov. Je tu nádherne, starobylé uličky, kostoly a nádherné výhľady. Úžasné cukrárne a kaviarničky, štýlové obchodíky.  A k tomu príjemný park na schladenie.

Zamierime aj na známu pláž v Scopello. Je to na severovýchod od Erice. Po strastiplnej dlhej ceste k pláži v obrovskej horúčave sme zistili, že pláž sa stala súkromnou a vzhľadom na vysoké poklatky sa všetci otáčajú preč. Sme však rozhodnutí sa okúpať,  nájdeme kilometer odtiaľ malú skrytú plážičku, kde sa dosýta osvežime.

Smer Palermo. Ubytovanie máme na pešej zóne, takže sme ušetrení povestnej špiny a smradu, o ktorom všetci vravia, že je to pre Palermo typické. Je nedeľa a tiež špeciálny deň, múzeá a kostoly sú dnes zadarmo. Nuž vyrážame do večerného mesta. Máme úžasnú domácu, ktorá je ako encyklopédia Sicílie, takže nám povie množstvo informácii, ktoré bežný návštevník mesta a Sicílie nemá k dispozícii. Sme hladní, tak sa vyberieme na odporučené miesto k moru Fud Bocs, kde vám výjdu v ústrety aj vo vegetariánskych verziách jedál. Jedlo je výborné. Zasýtení sa prechádzame uličkami mesta a natrafíme na úžasné svetelné predstavenie v kostole sv. Kataríny. Svetlo vytvára ilúziu tvorby a zrútenia chrámu… nádherné, môžete pri tom ležať na zemi v kostole a vychutnať si obrazy zo všetkých strán. Išli sme na predstavenie dvakrát. Ešte jedno canollo pred spaním, vytvorili sme si závislosť na tomto úžasnom sicílskom dezerte.

Ďalej pokračujeme pozdĺž severného pobrežia. Zvolili sme rýchlejšiu cestu po diaľnici, takže si nevychutnáme pobrežné mestá, ale aj tak je dnes opar, takže by sme veľa nevideli. Prekvapujú nás tunajšie hory a množstvo tunelov cez ne. Cesta vyzerá asi takto -tunel, most, cesta, v pomere 3:2:1. Zážitok. Po dvadsiatom tuneli si zvykáme, že to nie je nič výnimočné. Niektoré tunely sú modernejšie, v niektorých nesvieti ani svetlo, niektoré vyzerajú neudržiavane. Ešte zvažujeme, že odbočíme a pôjdeme cez vnútrozemie, ale chceme dnes navštíviť známu Taormínu na východnom pobreží. Taormína je starobylé mesto na kopci s antickým amfiteátrom, čarovnými uličkami a krásnou tropickou záhradou. Výhľady sú tu úžasné na more aj na dymiacu neďalekú Etnu. Sicília je typická aj takýmito kvetináčmi. Súvisia s jedným starým príbehom o bielej žene a tmavom mužovi. Tento príbeh sa prelína celým ostrovom v rôznych podobách. Ideme sa ešte pred cestou do Catanie schladiť na pláž pod mestom, kde sú riadne vlny, ale osviežujúca teplota vody.

A sme v Catanii. Letíme až zajtra večer, tak si tu trošku na záver oddýchneme. Večer prechádzka do mesta, máme to 15 minút pešo od nášho ubytovania do centra. Všade odpadky a smrad, podivní ľudia, držíme sa radšej na hlavnej ceste. Zrazu úplný prestrih. Centrum mesta. Na námestí hrá hudba a ľudia tancujú argentínske tango. Príjemná atmosféra, výborné jedlo, asi najlepšie z celej Sicílie, prechádzame sa centrom do noci. Na druhý deň si mesto pozrieme za svetla, ale je neznesiteľne teplo. Schladzujeme sa stiedavo v klimatizovanej kaviarni alebo v parku. Na záver skvelé jedlo v Insigne cafe a dáme si zabaliť aj na cestu do lietadla, takto krásne nám ho pobalili.

Na letisku odovzáme auto a pomaly opúšťame túto krajinu. Pomaly preto, lebo lietadlo mešká hodinu a pol. Zažili sme veľa zaujímavého, krajina je pestrá, pláže nájdete naozaj krásne najmä na juhu, jedlo je tu úžasné. Maj sa krásne Sicília. Niekedy zase dovidenia. Lúčime sa z lietadla pohľadom na Etnu nad Cataniou.

Ešte zopár praktických informácií pre tých, ktorí sa dočítali až sem a na Sicíliu sa chystajú.

Južná časť je kľudnejšia, je tu väčší výber pláží a menej ľudí. Viac národných parkov s čistými plážami a vodou.

Jedlo je na Sicílii úžasné, ale treba vedieť, kde sa najesť. Vyhnite sa reštauráciám, sú zbytočne predražené, neviete, čo vám donesú, obsluha je mizerná, zaúčtujú vám sprepitné, či ste spokojní alebo nie. V bistrách a kaviarňach zaplatíte viac iba ak ste spokojní a jedlo vidíte pred sebou a z neho si vyberáte. Často je kvalitnejšie, chutnejšie a čerstvejšie. Domáci v maličkých bistrách nevedia anglicky, ale nejako sa vždy dohovoriť dá.

Najviac mi chutilo jedlo v Catanii a ceny boli ešte nižšie ako u nás. Sú tu aj najlepšie aranchini z celej Sicílie. Pizza bola najlepšia v bistrách, v reštaurácii sme boli sklamaní. Zmrzlina bola výborná v Catanii,  v Noto a v Syrakuzach radšej neskúšajte. Canollo vám spravia najlepšie v maličýkch miestnych cukrárňach, výborné bolo v Note. Cestoviny sú tu úžasné, naša skúsenosť bola najlepšia v Catanii. Milovníci morských plodov tu nájdu svoj raj, ikeď v reštauráciách alebo v obchodoch s čerstvými rybami nie sú ceny najnižšie. Na južnej strane pri Agrigento boli najlepšie pekárničky s croissantmi plnenými pistáciovým krémom, nutellou alebo citrónovým pudingom. Určite vyskúšajte miestne citróny a pomaranče, sú naozaj fantastické. Skúste aj miestny nápoj ladovú drť s citrónom a sladené čerstvé mandľové mlieko, ktoré sa podáva chladené. Káva bola vynikajúca kdekoľvek na celom ostrove. Zákusky sú vychýrené v Erice, ale zaplatíte si za ne vysokohorský príplatok. Ak by ste tu chodili do cukrární celý rok, tak si môžete dať každý deň iný druh zákusku. Napriek tomu sú tu všetci štíhli. Paradoxne jedia na raňajky iba koláčik a kávu, na obed panini alebo čokoládu a večer si dajú poriadne jedlo a idú spať neskoro.

Dajte si na Sicílii dobrý pozor na podmienky autopožičovne. Nestretli sme sa s takými v iných krajinách Európy a oľutovali sme, že sme si maličké písmená v zmluve dopredu neprečítali. Ale možno sme len natrafili na zlú autopožičovňu. V tej našej sa dalo auto a depozit zaplatiť iba tou istou kreditnou kartou, čo vám pri tunajších cenách áut a výške depozitu nemusí stačiť. Inak si musíte doplatiť veľmi drahé poistenie auta.

Na cestách musíte byť absolútne bdelí. Jazdí sa tu divoko ,všetci trúbia a jazdí sa bez pravidiel. Nepredáva sa tu ani nealko pivo, miestni sa smejú, keď sa spýtate, čo pijú, keď šoférujú.  Zaujímavé však je, že sme obišli celý ostrov, ale napriek tomu, ako tu jazdia, videli sme iba jednu nehodu na diaľnici za Palermom.

Ak chcete dôkladnejšie poznávať pamiatky, odporúčam iné ročné obdobie ako leto, je príliš teplo, aby to človek zvládol viac dní za sebou a ešte aj sa popri tom pesúval z miesta na miesto po ostrove.

Neľutujeme však, videli sme toho veľa krásneho a Sicília zostane navždy zapísaná v našom cestovateľskom srdci.