Podelím sa s vami o svoj mesačný vnútorný tvorivý proces.
Začal hlbinnou imagináciou.
Na začiatku som vošla opatrne do krásnej farebnej záhrady. Premenila som sa v nej na 2D postavičku nakreslenú na papieri. V záhrade som zahliadla malé, šantiace, veselé vnútorné 2D dieťa. Jazdilo na veveričom chvoste, hrajúc sa spolu s ďalšími zvieratami a vôbec nič mu nechýbalo. Ďalej bola záhrada už troj a viac dimenzionálna, na konci sa vlievala do oceánu.
Rozlúčila som sa a vrátila sa späť.
Začala som maľovať. Najprv bolo všetko ploché, bez hĺbky. Postupne som pridávala šablóny, hľadala ich nerozmazaný a celistvý tvar. Po niekoľkých dňoch sa konečne začali farby vzájomne dotýkať a rozprávať sa spolu. Dlho sa zasa nič viac nedialo. Iba dýchanie a uvoľňovanie sa do procesu.
Potom sa zrazu objavila líška. Ukrytá pod listami v kríkoch. Pri nej malé hrajúce sa líščatá. Neskôr sa vynorila z lesa zelená postava ženy. Pozerala na bielu veveričku a na niečo čakala. Čakala dlho na to, aby sa stala súčasťou bytia ženy, ktorá náš svet presahuje. Rozhodla sa potichu patriť do jej sveta. A tá záhadná presahujúca žena začala byť viditeľná a zachytiteľná aj na obraze.
Ako súčasť všetkých svetov, viditeľných aj neviditeľných. Ako súčasť lesa, zvierat, rastlín. Ako súčasť aj neuchopiteľného, iba pociťovaného sveta. Je súčasťou energetického oceánu prázdnoty. Obýva všetky svety zároveň a prelína sa cez ne od počiatku všetkých čias až navždy.
