Depresívne stavy.

V sychavom jesennom období sa zhoršujú depresívne stavy u mnohých ľudí. Zvýrazňujú sa stavy smútku spolu s pribúdajúcou tmou. Zvýrazňujú sa problémy, ktoré sa dlho neriešili alebo potláčali. Depresívne stavy nám často ukazujú na odpojeneie sa od svojej duše. Nevidíme v živote žiadne svetlo. Je zhasnuté.

Tento stav môže byť zapríčinený nejakou akútne prežívanou situáciou, s ktorou sa človek snaží vysporiadať. Ja sa chcem však pozrieť na stav pretrvávajúci, dlhodobý. Keď je človek permanentne v pochmúrnej, negatívnej nálade, nevidí zmysel života a nedokáže nájsť žiadnu motiváciu pre akúkoľvek činnosť.

Cesta von z takejto prázdnoty je znova sa napojiť na svoju dušu. Z tejto perspektívy napojenia dokážeme vidieť náš život a svet okolo z nadhľadu, vo vzájomných súvislostiach. Vidieť jeho inú, nie iba hmotnú úroveň.

Kedy došlo k odpojeniu našej duše (nášho vyššieho ja)? Mohla to spustiť nejaká dávna traumatická situácia, ktorá zostala nepoliečená. Alebo nejaká forma stresu, zažívaná v rodine, v práci, vo vzťahu alebo ohľadne zdravia. Príčina môže byť v minulosti a môže sa prejaviť oveľa neskôr, keď „pretečie v našom živote pohár“ . Napríklad v situácii, ktorá nám tú pôvodnú v niečom pripomína, alebo ich bolo podobných v našom živote viac a už nevládzeme ďalej životu čeliť.

Ak sa však pozeráme na depresívne stavy ako na nepriateľa a bojujeme s nimi pomocou liekov, bojujeme proti tomu, na čo nám tieto stavy ukazujú. Alebo ideme do sebapoškodzovania cez rôzne závislosti. Alebo rezignujeme do role obete. Keďže nedošlo k pochopeniu a skutočnému uzdraveniu príčiny, nemôže dôjsť ani k trvalému vyliečeniu.

Nie som proti liekom v akútnom stave, vyštudovala som farmáciu, ale chronické užívanie antidepresív človeka od seba odpája ešte viac. Necíti síce bolesť a nepríjemné emócie, vedľajším účinkom však je, že necíti prirodzene ani tie pozitívne. Stáva sa chodiacim zombie, ktorý sa nemôže orientovať v živote podľa svojich skutočných pocitov.

Riešením je pozrieť sa na skutočnú príčinu, kedy sme sa odpojili od svojej duše, zatvorili srdce kvôli bolesti a rezignovali na život. Často to býva už v našom detstve. Môžeme sa tiež zamyslieť, akou cestou sme sa v živote vybrali, či sme sa neodklonili od seba samých a či nás na to depresívne stavy neupozorňujú. Že niečo nie je v našom živote v poriadku. Ako žijeme? Podľa akých hodnôt? Aké máme životné postoje? Riadi náš život duša alebo naše ego? Aký máme postoj k svetu? Príjmame život taký aký tu na Zemi je, v celej svojej duálnosti? Alebo si nahovárame, že my najlepšie vieme, ako by to všetko malo byť a svet je voči nám nespravodlivý?

Cez emočný odblok One Brain sa môžeme spolu pozrieť na príčinu týchto stavov, ktorá môže byť u každého iná. Cez zmenu postoja a odblokovaním stresu z dávnej nespracovanej situácie môžeme zmeniť každodenné prežívanie na plnohodnotné žitie.