Je to jednoduchšie zistiť, keď viem, kto som. Aké sú moje silné a slabé stránky. Stavať na tých silných. Kedy sa mi v živote najviac darí? Aké vlastnosti vtedy používam? A kedy sa len snažím napodobňovať iných a idem cestou, ktorou idú oni? Pretože sa mi páči, čo dosiahli. Je však táto cesta zlučiteľná s tým, kým som ja? Ak nie, vonkajší úspech neprinesie vnútornú spokojnosť.
Klasický školský systém stavia na tom, že dieťa venuje maximálnu pozornosť tomu, v čom nie je dobré. Aby to vytiahlo aspoň na trojku. Miesto toho, aby sa posúvalo v tom, v čom je jeho najväčší potenciál.
Roky bežia a my zabudneme, kde je naša sila, energia sa roztriešti. Sme zmätení, keď sa máme rozhodnúť pre ďalšie vzdelanie a smerovanie. Strácame kontakt so svojím prirodzeným inštinktom. Začíname používať výhradne logiku. Tým prestávame cítiť svoju podstatu a strácame kontakt so svojím skutočným poslaním.
Navonok žijeme pracovnými úspechmi, ale vnútorne cítime, že to nie je celkom ono. Že nám nejaká naša časť chýba. Alebo sme v práci nešťastní, pretože cítime, že nie sme na správnom mieste.
Čo potrebujem k tomu, aby moja práca podporovala môj život? Pracovať tam, kde to nie je proti mojej podstate, životnému presvedčeniu, mojím hodnotám.
Často uviazneme v práci, ktorá nás v živote neposúva ďalej, nerozvíjame sa. Kvôli strachu zo zmeny, zo zlyhania, kvôli nízkej sebadôvere, malej podpore okolia nespravíme krok za čiaru.
Nedôverujeme si, že to zvládneme aj inak. Že na nás čaká niečo iné, lepšie. Radšej zotrvávame a sťažujeme sa. Bojíme sa vykročiť z komfortnej zóny.
Tieto návyky sme si vytvárali od detstva, ale neznamená to, že sa nedajú zmeniť. Môžme sa znova rozpamätať na naše vnútorné dieťa, na jeho talenty a túžby. Spojiť sa znova s inštinktívnou sebadôverou. Pomalými krokmi uskutočniť zmenu.
V každom období život za to stojí…
Ak vás to zaujalo, napíšte mi.
