Prijatie znamená, že danú situáciu prijmeme ako fakt, ktorý sa udial.
Neznamená to, že s jej priebehom súhlasíme. Až z tohto bodu môžeme nájsť riešenie, v ktorom nie sme obeťou.
Bráni nám v tom však často odpor, ktorý vzniká z nášho dlho nespracovaného hnevu a hnev zasa z neprijatia situácie. Ale ak sme v odpore a hneve, dávame situácii a človeku nad nami moc.
Neprijatie môže tiež prameniť z toho, že život nesplnil naše očakávania. Chceli by sme, aby bol iný. Neprijímame ho taký, aký je. Ale je len na nás, čo si z chladničky vyberieme pre našu výživu a čo v nej necháme, pretože to nášmu vývoju už neslúži. Ľudí a situácie, ktoré s nami už nerezonujú , necháme žiť svojím vlastným životom a tempom vlastného vývoja. Robíme to však z bodu neposudzovania, s pochopením a súcitom.
Veľa môžeme skutočne zmeniť, až keď sme ochotní prijať fakt, že druhí ľudia sú len poslovia nejakej našej životnej lekcie. Po rozpoznaní tejto lekcie môžeme prepustiť to, čo už viac neslúži nášmu vývoju.
Či už je to náš vnútorný postoj, nejaký emočný alebo mentálny blok alebo toxické prostredie, či ľudia. A s pochopením môže dôjsť k odpusteniu. Pretože bez prijatia nie je možné niečo skutočne pustiť.
Položme si otázku, čo som ochotný vo svojom živote zmeniť, aby sa mi rovnaká situácia už viac neopakovala? Pretože život nejde nikdy proti nám, ale ukazuje na to, kde je načase zmeniť postoj, niečo v sebe vyliečiť, prepustiť zo života to, čo nám škodí a vyzýva nás ku zmene, ktorá je k nášmu vnútornému rastu nevyhnutná.
Na toto všetko je dôležité prijatie.
Aby sme mohli prevziať zodpovednosť za svoj život a uvedomiť si svoju hodnotu a smerovanie.
Aby sme si uvedomili, čo je pre nás toxické a čo nás v živote naopak vyživuje. Lebo ak to nevidíme sami, život sa postará o to, aby nám to ukázal.
