Pri kineziologických odblokoch sa stretávam aj s problémami, ktorých príčinou je znecitlivenie. Príčina je väčšinou v detstve, keď pri necitlivom prístupe dospelých dieťa potláča svoju citlivosť, aby v rodine prežilo. Je to obranný mechanizmus, keď sa dieťa nevie inak vysporiadať s emocionálnou bolesťou a nevhodným prístupom.
Sú to následky výchovy, keď emócie a pocity neboli brané vážne. Boli zbytočne zaťažujúcimi a komplikujúcimi situácie, ktoré bolo treba z hľadiska dospelého jednoducho vyriešiť. Vyhlásenia typu: „keď som to ja zvládol, zvládneš to aj ty „, “keď to zješ, dám ti niečo dobré“, „keď neposlúchneš, potrestám ťa“, „všetci to tak robia, je to tak normálne, budeš to tak robiť aj ty“, „je to tak, ja to viem lepšie ako ty.“ Alebo rôzne manipulatívne techniky : „necítiš to správne, ešte sa tomu nerozumieš“, „vypočujem si ťa, ale spravíme to aj tak takto“, „ty si taký úžasný, že si neplakal.“
Keďže dieťa chce byť milované, potlačí to, čo cíti, aby bolo prijaté. Takto sa naučí potláčať v živote svoje pocity a nesie si tento model do dospelosti. Jeho nenaplnenou potrebou zostáva byť prijatý ostatnými a tiež prijatý autoritami. Je to detský model správania.
V dospelosti sa prejavuje ľahostajnosť voči sebe tým, že človek nemá kontakt so svojimi skutočnými pocitmi, ktoré by ho viedli naplňujúcim smerom. Nemá kontakt so svojím telom. Necíti jeho skutočné potreby. Je akoby od seba odstrihnutý. Je mu ľahostajné, čo si do tela dáva, či už je to nevhodná strava, ktorú je, alebo rôzne chemikálie, lieky, vakcíny. Nedokáže načúvať svojmu telu. Takýto človek skutočne necíti, že niečo nie je v poriadku.
Toto znecitlivenie je potom často kompenzované prehnaným dôrazom na logické myslenie a mentálnu analýzu ako merítka všetkého. Bez zapojenia tela a pocitov. Je to však zotrvávanie v tom istom modeli sebaubližovania, ktoré bolo zažívané v detstve. Nie je však už potrebný iný dospelý, ktorý bolesť spôsobuje, človek si vystačí sám. A ďalej prenáša tento model na svoje deti.
Aj takto fungujú podvedomé programy. Sú hlboko uložené v tele. Vieme ich cez odblok uvoľniť, aby mohla v tele energia znova prúdiť. Aby človek mohol znova začať cítiť sám seba a tým aj začať k sebe citlivo pristupovať.
A následne tým aj začať citlivo pristupovať k druhým. Zmeniť to predstavuje ochotu pozrieť sa smerom k príčine, zabudnutej v detstve, precítiť a uvoľniť starú bolesť. Nutnosť spracovať ju novým, dospelým, zrelým spôsobom.
Klienti popisujú tento nový stav po odbloku ako hlbokú uvoľnenosť a znovunájdenie schopnosti zhlboka sa v živote nadýchnuť. Cítia obnovenie spojenia duše so svojím telom.
