Prečo je tak dôležité? Pretože pokiaľ je naše srdce plné bolesti a strachu, nedokážeme použiť ten najdôležitejší kompas, ktorý v živote máme a ktorý nás má navigovať na našej ceste.
Ak nie je srdce otvorené, máme kontakt iba s hrubohmotným svetom a vidíme všetko iba z pozície rozumu ako jediného kompasu v hmotnom svete.
Otvoriť srdce znamená prepojenie so svetom duchovným, srdce je spojnicou hmotného a nehmotného sveta.
Mať otvorené srdce určite neznamená obetovať sa pre druhých. Znamená to dávať druhým z nadbytku v akejkoľvek forme, ktorú máme. Môže to byť okrem hmotnej formy aj vypočutie, pozornosť, milé slovo, úsmev, držanie láskavej kolektívnej vibrácie.
Otvorené srdce vníma kolektívne My, ale nie z pozície ľútosti, ale z pozície súcitu k životným skúsenostiam iných bytostí a s úctou k ich plánu duše.
Otvorené srdce neubližuje druhým, pretože vie, že tým ubližuje samo sebe.
Otvorené srdce neubližuje ani posudzovaním a hodnotením, ako by malo všetko vyzerať a ako by mal kto žiť, pretože otvorené srdce si uvedomuje, že nevidí všetky súvislosti duchovného sveta a sústreďuje sa preto na vytvorenie svojho vlastného čo najčistejšieho priestoru.
Otvorené srdce súcití, ale neupadá do vibrácií hnevu, smútku, viny, obete a strachu, pretože by tým škodilo celku znižovaním vibrácie a tvorilo by neželanú realitu.
Otvorené srdce drží vibráciu radosti, ľahkosti a dôvery a tým pomáha kolektívnemu My k čo najlepším verziám reality.
S otvoreným srdcom máme láskyplný vzťah k sebe a následne celkom prirodzene aj k ostatným.
S vyliečeným srdcom z detských krívd, nelásky, bolesti a zrady sme v živote silnejší a čo najviac užitoční sebe aj ostatným. Pretože nezanášame vlastnou negativitou spoločný kolektívny priestor, v ktorom je potom možné vytvoriť spoločný mier.
