Vnútorné hranice.

Ak nerešpektujeme tie vlastné, nerešpektujeme následne ani hranice iných. Nevieme, kde je náš vnútorný priestor a čo je pre nás v poriadku a čo už nie. Potom nás často vracia do týchto hraníc náš hnev. Keď sa snažíme odstrániť hnev (symptóm), alebo ho potlačiť a mať ho pod kontrolou, ale neodstránime príčinu, prečo v skutočnosti vybuchujeme, hnev sa zhoršuje, hromadí, sme hysterickí a večne nahnevaní.Vzniká permanentná nervozita, vytočí nás aj to, že druhý dýcha. Môžeme sa však pozrieť na náš hnev aj ako na nášho kamaráta, ktorý nám ukazuje, že niečo nie je v poriadku. Ukazuje nám, kde nechávame druhých prekračovať naše hranice.

V kineziologickom odbloku One Brain sa vieme pozrieť na príčiny. Kedy a kde v minulosti došlo k narušeniu našich hraníc. Kedy došlo k bodu zlomu, kedy sme odovzdali druhým moc nad nami. Kvôli túžbe po pozornosti, láske, prijatí. Vzdali sa seba. A následne v nás zostal hnev na druhých, pretože sme sa pre ich lásku obetovali a stratili seba.

Viem, často sa hovorí o bezhraničnej láske, o tom, že mať hranice nie je správne. Ale až keď si je človek vedomý vlastných hraníc, može skutočne vkročiť do stavu bezhraničnej lásky. Pretože doňho nevchádza z bodu potláčaného hnevu, zo slabosti a sebaobetovania, ale z bodu vlastnej sily, sebahodnoty a sebalásky.