Naša cesta začala koncom januára 2020 príletom z Londýna na letisko Tromso na severe Nórska, ktoré sa nachádza za polárnym kruhom.

Nad mesto sa dá vyviesť lanovkou, odkiaľ je pekný výhľad do ďaleka.

Prevzali sme si auto z požičovne a vyrazili do našej chalúpky asi 50 minút od Tromsa, na pobreží Balsfjorden. K chalúpke sme sa prebrodili hlbokým snehom, našli sme ju vďaka tomu, že tu majú všetci domy v noci zvonka vysvietené. Je v nich príjemne teplo, napriek tomu, že sú to nezateplené drevostavby. V tejto oblasti kúria všetci prevažne elektrinou, málokedy vidieť dymiť sa z komínov. My sa však už na kúrenie v našom kozube veľmi tešíme.

Vyzerá to tu nádherne aj cez deň, aj v noci, ako v rozprávke.

Chodíme sa prechádzať v okolí, ak je prijateľná teplota a nefúka. Teploty sú tu do -30 stupňov, niekedy len príjemných -6 stupňov. Pri väčšej zime oceníme teplo chalúpky a teplo kozuba.

 

Okolie je nádherné, zasnežené hory, zamrznuté jazerá sa striedajú s nezamrznutou vodou z mora, všade ticho, minimum ľudí.

Pritom všetko funguje, cesty odhrnuté aj do najodľahlejších osád celodenne a premávajú tu stále autobusy. Cesty tu nesolia, ani neposýpajú, napriek tomu hravo zvládame aj cestu autom bez 4×4. Občas síce nevidíte značky ani nápisy, ale máme predsa navigáciu.

Jeden deň si spravíme výlet do Tromso. Je tu čo vidieť, ikeď my nie sme tí praví návštevníci atrakcií. Skôr radi nacítime krajinu, atmosféru, pozorujeme ľudí a pýtame sa domácich.

Cesta vedie cez most a cez tunel, ktorý je popod celým mestom. Zaujímavosťou tunela sú kruhové objazdy, ktoré v ňom sú. Parkoviská sú tiež v tuneli, ktorý miestami pripomína jaskyňu, iba samé skaly. Vyjdeme z neho priamo do centra.

Vyzerá to tu poriadne seversky a tak aj fúka.

Raketa, známy street bar, kde majú výborrný hot-dog, mimochodom aj vegetariánsku a vegánsku verziu. Dá sa vychutnať pri ohni, čo v týchto zimných teplotách poteší.

Toto je osobný prístav a typická severská architektúra.

Môžte si tu kúpiť čerstvé ryby z lovu, väčšinou iba losos je z fariem. Vyskúšali sme tri druhy, ale nórske názvy si už nepamätám.

Slnko v tieto dni vychádza okolo jedenástej a zapadá okolo druhej poobede. Mimo týchto časov ale nie je úplná tma, skôr šero asi do piatej podvečer.

Poprechádzame sa mestom. Trošku mi pripomína Reykjavik, je tu podobná atmosféra a umelecké ovzdušie.

Toto je knižnica. Podarilo sa nám vôjsť dnu a popozerať si ju. Veľmi zaujímavá architektúra.

Majú tu aj takúto katedrálu, je jedinou nórskou drevennou.

Pohľad na večerný prístav.

A ešte pohľad na The Arctic Cathedral.

Ďalšie dni spoznávame krajinu smerom na sever, kde sú malé osady a fjordy, až smerom k Jovik, kde cesta končí.

V tej zime, pri -30 je nutné sa hýbať, najlepšie si zatancovať.

Čarovné miesta.

Tu cesta končí, fúka riadne, cítiť, že sme na úrovni tretiny Grónska.

Už šesť dní márne čakáme na polárnu žiaru. Buď je zamračené, alebo je zasa slabá aktivita.

Posledný večer sa však s nami rozlúčila veľkolepo.

Ďakujem,  že som mohla spoznať túto náhdhernú krajinu a že nás nás nenecha odísť sklamaných bez polárnej žiary.

Je to naozaj krásny zážitok.

Naspäť sa nám veľmi nechcelo, bol to naplňujúci týždeň. Tu si naozaj človek oddýchne a zrelaxuje.

Veríme, že sa sem ešte vrátime a pozrieme si túto očarujúcu krajinu aj v lete.