Môj výlet začal v júni, spolu s islandskou letnou sezónou. Počasie nám prialo, slnko krásne svietilo, len severný vietor  prekvapil svojou schopnosťou znížiť pocitovú teplotu z reálnych 12 na 6 stupňov. Pôvodne sme mali s priateľom v pláne ísť na Island cez Vianoce, ale po zistení, že sú vtedy iba 3 hodiny svetla, som veľmi rada, že teraz v júni je to presne naopak.

Keďže som letela do Londýna v noci, spala iba 3 hodiny a pokračovala skorým ranným letom do Reykjaviku, čakal ma náročný deň vzhľadom na náš celodenný plán. Obísť celý Golden Circle, v ktorom sú najznámejšie navštevované miesta na Islande.

Po prenajatí auta sme sa vybrali do národného parku Pingvellir, v ktorom sa stretávajú litosferické dosky medzi Amerikou a Európou. Krajina zmenila po ceste farbu zo sivej lávovej od Reykjaviku  na krásnu zelenú krajinu. Fascinuje ma životný priestor, ktorý tu je a funkčná výstavba v súlade s krajinou.

 

Cestou z národného parku sa zastavíme pri týchto nádherných bytostiach a tyrkysovej rieke. Výborné miesto na meditáciu, kde nie je veľa turistov.

Smerujeme ku Geysiru, ktorý strieka približne každých 10 minút. Je krásny a aj okolie s bublajúcimi jazerkami vyzerá ako z rozprávky.

Zvykáme si na islandskú klímu, ale pomôžeme si zahriatím fantastickou polievkou v zdravej reštaurácii pri Geysire, korú odporúčam a pokračujeme ďalej k najznámejšiemu vodopádu Gullfoss. Je fascinujúce, aká masa vody tečie na tak malom úseku. Sme troška zmočení, ale to už k tomu patrí.🙂

Rozhodli sme sa dnešný deň zakončiť relaxom v teplých prameňoch. Po návšteve mini jazerok Hajvalang sme nakoniec uprednostnili Secret Lagoon, kde aj napriek väčšiemu počtu ľudí má človek pocit súkromia. A  keď výjde z vody  do 10 stupňovej teploty vzduchu, celkom dobre padnú teplé sprchy a prezliekárne s WC.

O jedenástej v noci sa za svetla ubytovávame v Selfoss, chvíľku podebatíme s domácimi a tešíme sa, že po krásnom dni plnom zážitkov sa poriadne vyspíme, lebo zajtra nás čaká opäť dlhý deň.

Ráno vyrážame zo Selfossu smerom na východ. Krásna scenéria plná stád koní a oviec . Kone sú náhdherné, s obrovskými hrivami vlajúcimi vo vetre. Dojem mi ako vegetariánovi pokazilo zistenie, že jedným z hlavným dôvodov ich chovu je export na mäso.😢

Cestou vidíme viacero vodopádov. Pri jednom z nich sa zastavíme. Volá sa Seljalandsfoss. Má výšku 60 m a zážitkom je, že sa môžme prejsť poza padajúcu vodu. Síce sme dosť mokrí, ale zážitok je to skvelý.😂

Krajina sa postupne mení, v diaľke vidíme ľadovce. Sú  nich ukryté sopky, ktoré sú stále činné. Veríme, že tieto dni žiadna z nich nevybuchne.🙂 Zamierime k čiernym plážam s čiernymi kamienkami a poprechádzame sa krajinou pri mestečku Vik.

Oceánsky vietor nás opäť zavial do miestnej reštaurácie a  k polievke na zohriatie z domácej kvaky. Po nej pokračujeme ďalej na východ, máme ešte dlhú cestu pred sebou. K hlavnému cieľu dnešnej cesty, k ľadovcovému jazeru Jökulsarlón. Krajina sa mení na mesačnú,všade láva s lišajníkmi.

O pár kilometrov sa víri prach silným vetrom, ďalší úsek cesty vyzerá  ako počas púštnej búrky.

Krajina sa opäť mení, vidíme pred sebou ľadovec Vatnajökull , pod ním jazero Jökulsarlón.

Nádherné,ako sa ľadovce  pohybujú a spätným prúdom oceánu rotujú v jazere. Dlho ich pozorujeme. Aj tulene kde tu vykuknú spod hladiny. Je tu naozaj ľadová zima a zisťujem, že nemám až takú toleranciu na severské podnebie, ako som si myslela.

Cesta naspäť do Selfossu trvá štyri hodiny a zdá sa byť nekonečná. Opäť prechádzame popri ľadovcoch, cez mesačnú krajinu a ďalej cez zelené pasienky. Je zaujímavé, že na takom malom úseku cesty je tak rôznorodá príroda.

Príjemná je tiež absencia komerčného prístupu a snaha všetkými možnými spôsobmi dostať z turistov peniaze. Vstupné sa platí málokde, väčšinou platíte len za parkovné.

Posledný deň doobeda opúšťame Selfoss a nádhernú tyrkysovú rieku Olfusá.

Smerujeme ku kráteru Kerid, ktorý sme nestihli navštíviť v prvý deň. Napriek tomu, že je sezóna, je nám dopriate vychutnávať si pohodu aj úplne bez turistov.

Po ceste pozdravíme z diaľky ešte sopku Heklu s typickým obláčikom, ktorý je vždy v jej blízkosti.

Vydávame sa smerom k horúcej rieke Reykjadalur Hot Spring River. Je tu množstvo bublajúcich jazierok, niektoré priezračné, niektoré pripomínajúce miešačku s betónom, rôzne zafarbené kamienky, podľa zloženia vody v prameňoch. Cesta k rieke je asi hodina a pol pešo do kopca.

Pri rieke je 8 stupňov, ľudia sa kúpu, my sme však spokojní aj s kúpeľom nôh v príjemnej horúcej vode a kochaním sa okolím.

Cesta naspäť je väčšinou smerom nadol, takže trvá asi 50 minút. Dnes nás čaká ešte Reykjavik. Je to príjemné mesto, plné galérií, cítiť tu umelecké ovzdušie.Trošku si tu pobicyklujem.🙂

Páči sa mi, ako spájajú staré a moderné.

Neuveriteľne tu fúka, tak sa ukryjeme pred vetrom a dáme si dobré indické pikantné jedlo na prehriatie. Pozrieme si ešte typické dominanty Reykjaviku- budovu opery, kostol v tvare raketoplánu a vikingskú loď pri oceáne.

Pred polnocou sa ubytujeme. Takéto  svetlo je v júni na Islande o polnoci.

Skoro ráno odchádzame na letisko. Vzlietame a tešíme sa, že je krásna viditeľnosť. Môžeme vidieť zhora krásy ostrova, rieky a ľadovce, ktoré sme videli za tri dni našej  návštevy tohto nádherného miesta na planéte. Radi by sme sa sem ešte vrátili, prenajali si karavan a pozreli si severnú a západnú časť ostrova.

Tí, ktorí milujú krásy prírody, ticho a nie zaľudnenosť dnešného sveta, si tu isto prídu na svoje.🙂