Bolo raz jedno semiačko. Dlho prebývalo v bahne na dne jazera. Medzi ostatnými  sa cítilo bezpečne, ale tiež vnímalo, že toto nie je ten život, ktorý by chcelo žiť. Že predsa musí existovať niečo viac ako žiť v bahne a v tme. Keď sa o tom rozprávalo s ostatnými, odbili ho, že sú to hlúposti, že celé roky takto všetci žijú a tých pár odvážlivcov, ktorí to porušili, už nikto nikdy viac nevidel.

Toto semiačko však lákal iný svet. Každý deň videlo presvitať svetlo z diaľky a nedalo mu to pokoja. Bolo čoraz smutnejšie, lebo cítilo, že sa bude musieť rozhodnúť opustiť svoje spoločenstvo  a zistiť, čo to tam v diaľke je.

Jedného dňa sa rozhodlo, že pôjde za hlasom svojho vnútra, že sa odváži rásť. Po tomto rozhodnutí sa mu však začali  diať divné veci, ktoré nemalo vôbec pod kontrolou. Začalo sa meniť. Už nebolo ako ostatné semiačka. Tie ho s opovrhnutím vyčlenili zo svojho spoločenstva a žili si ďalej svoj život. Niektoré sa však zvedavo pozerali, ako sa niekto odvážil porušiť pravidlá a tiež v nich postupne dozrievalo rozhodnutie žiť inak.

Semiačko sa postupne menilo na rastlinku. Vrástlo koreňmi do zeme a tie ho udržiavali v rovnováhe. Smerom k svetlu vyrástla silná stonka, ktorá proti gravitácií pomáhala rastlinke rásť. Túto cestu sprevádzali aj strach a úzkosť z neznáma, z toho, že nemá nič pod kontrolou a jediné, čo zostáva, je dôverovať životu. Rastlinka sa učila trpezlivosti a odovzdanosti. Premýšľala, ako sa zmenila. A kým v skutočnosti je, keď sa už vôbec nepodobá na semiačko a každým dňom je iná.

Svetlo bolo čoraz bližšie a bližšie, rastlinka si naň postupne zvykala a na stonke pomedzi krásne silné listy sa začal vytvárať pupeň kvetu. Bol každým dňom silnejší a odolnejší voči vode a bližšie k vytúženému cieľu.

Až jedného dňa  sa to stalo. Pupeň Lotusu presiahol hladinu jazera. Pocítil prvýkrát závan čerstvého vzduchu a po tak dlhej ceste uvidel svetlo. Svetlo, kvôli ktorému sa rozhodol zmeniť svoj život na dne jazera. Bol to nádherný pocit po tak dlhej ceste. Slnko bolo nádherné. A pupeň Lotusu rozkvitol  v nádherný biely kvet Slnku v ústrety.

Biely Lotus sa porozhliadol okolo seba. Jazero bolo pokryté ďalšími krásnymi lotosovými kvetmi, ktoré ho radostne vítali a prijali medzi seba.

Toto je príbeh Bieleho Lotusu a jeho cesta je symbolom našej vnútornej cesty za naším najvyšším životným naplnením.

Ak vás príbeh zaujal, napíšte mi…