Je to skúška toho, ako dokážeme v živote pustiť kontrolu. Je to tiež skúška toho, ako sa dokážeme povzniesť nad svoje partnerské boje, svoje ego pre vyšší zmysel. Ako neškodiť dieťaťu a neničiť mu obraz otca a matky, ktorý si bude niesť do dospelosti a do svojich partnerských vzťahov. Je to taká skúška vlastnej vyspelosti.
Často ťažká, keď bývalý partner uznáva iné hodnoty, spochybňuje našu autoritu, vychováva dieťa inak ako si my predstavujeme, dieťa má u neho inak nastavené hranice. Súťaží s nami, kto je lepší rodič, kto viac dieťaťu dovolí a kupuje si ho darčekmi a sladkosťami.
Čo s tým? Bývalého partnera nezmeníme. Životné okolnosti nie sú vždy v náš prospech. Čo teda zmeniť môžme?
Môžme začať otázkou, čo sa z tejto situácie môžem naučiť? Ako by ju zvládol môj hrdina, hrdinka? Oni sú obrazom našej najlepšej verzie seba samého. Čo by v konkrétnej situácii spravili? Ako by sa zachovali?
Možno sa máme naučiť väčšej dôvere životu, že to my aj dieťa zvládneme.
Možno sa máme naučiť väčšej tolerancii, že existuje veľa rôznych spôsobov života, výchovy, názorov.
Možno sa máme naučiť väčšej sebahodnote, nenechať sa zneisťovať manipulovaním dieťaťa bývalým partnerom, zachovať si vlastnú tvár a čistotu .
Možno sa máme naučiť prijať, že máme zodpovednosť len za svoju polovicu vzťahu s dieťaťom.
Možno sa máme naučiť uvoľniť sa , keď je dieťa u bývalého partnera a využiť čas pre seba, pre to, čo ma teší a inokedy na to nie je čas.
A tiež naučiť sa komunikovať bez emócii, pracovať čo najviac na spracovaní predošlého vzťahu, aby sme čo najmenej svojich bolestí prenášali na dieťa.
Pretože najviac preň urobíme, keď budeme v čo najväčšej pohode a uvoľnenosti. Dieťa nepotrebuje dokonalého rodiča, ale rodiča, ktorý dokáže vytvoriť pohodu, harmóniu a priestor, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne a milované.To mu dokážeme dať iba vtedy, keď to dokážeme vytvoriť sami v sebe.
A to je cesta…
